Décima musí počkať

Décimu Mourinho pre Real nezískal (©www.telegraph.co.uk)

Ako píšu niektoré médiá, „Special One“ zažíva v Reale „Special End“. A možno ani nie, ale nech už je to ako chce, José Mourinhovi sa nepodarilo splniť hlavnú úlohu, získať s merengues vytúžený desiaty titul v Lige majstrov.

Čerstvý triumf v Lige majstrov s Interom Miláno bol pre Josého Mourinha najlepšou referenciou, keď si sadal na lavičku Realu Madrid. Zdal sa byť tým najpovolanejším na vybojovanie Décimy – jubilejnej 10. trofeje v najprestížnejšej európskej klubovej pohárovej súťaže pre vitrínu kráľovského klubu. Po troch rokoch Portugalec odchádza bez splneného cieľa. Décima pravdepodobne nepríde s Mourinhom na lavičke.

Práve o pôsobení v Lige majstrov snáď najviac hovorili obdivovatelia portugalského trénera a rovnako aj jeho kritici. Real pod Mourinhom bojoval v súťaži tak, ako sa čakalo. Ale na druhej strane nie. S Josém prišlo prelomenie neúspešnej série osemfinálových koncov, ale ďalšie dva kroky už tím úspešne nezvládol. Stopkou sa stalo semifinále.

Vo svojej prvej sezóne pod Portugalcom vykazoval Real v klubovej súťaži jasné príznaky zmeny k lepšiemu. Po výborne zvládnutej skupinovej fáze (okrem výhier len jedna remíza vonku s AC Miláno), kde mu čelili okrem AC aj Ajax a Auxerre, madridský klub opäť narazil na Lyon. Tentokrát to ale bol francúzsky celok, ktorý sa v prvom kole vyraďovacej fázy s Ligou majstrov rozlúčil. Vo Francúzsku sa zrodila remíza 1:1, doma Real dominoval o triedu. V štvrťfinále Madridčanov nezastavil anglický Tottenham (v Madride podľahol 0:4 a doma 0:1). Real bol konečne v semifinále, kde bolo na programe El Clásico, ako predposledná prekážka pred dosiahnutím slávy. Tu prišlo pre Mourinha prvé veľké európske sklamanie. Pri spornom vylúčení Pepeho ukázal Mou svoju zlú tvár a Messi dvomi gólmi zatarasil Realu vstup do Wembley. Remíza 1:1 na Nou Campe ho neuvoľnila. Naopak, do (víťazného) finále sa dostal najväčší madridský rival, Barcelona.

O rok bola situácia podobná, aj keď ju rozuzlil niekto iný. Real znova perfektne zvládol boje v skupine, kde mu robili spoločnosť Lyon, Ajax a Dinamo Záhreb. Dosiahol 6 výhier v 6 zápasoch. CSKA Moskva ani APOEL Nikózia v osemfinále a štvrťfinále neukázali dostatok kvality, aby zastavili kráľovský klub v ceste za želaným triumfom. Madridská cesta sa však znova zastavila v semifinále. V mníchovskej Allianz Arene Real padol 1:2. Na domácom Santiago Barnabéu sa mu podarilo celkový stav súboja s Bayernom vyrovnať. V penaltovom rozstrele mal však španielsky tím menej šťastia ako jeho nemecký súper, ktorému sa potom obrátilo chrbtom vo finále s Chelsea.

Aj tretí raz po sebe musel Mourinho s Realom zamávať na rozlúčku v semifinále. Bol to ďalší nemecký tím, Borussia Dortmund, ktorý zničil madridským sen o trofeji. Tohtosezónna cesta súťažou už nebola taká priamočiara ani potiaľto. Real v Lige majstrov zaznamenal 3 prehry, dve z nich v stretnutí so svojím semifinálovým premožiteľom. Dortmundu podľahol už v zápase skupiny. Na nemeckej pôde prehral 1:2. Doma s Borussiou remizoval 2:2. V Manchestri so City 1:1, doma vyhral 3:2. Len holandský Ajax Mourinhov tím obidva razy jasne porazil 4:1. V osemfinále zviedol tuhý boj s Manchestrom United. Na Santiago Bernabéu len remizoval 1:1. V Divadle snov dokázal triumfovať 2:1. Štvrťfinále donieslo ďalšiu prehru. Na štadióne tureckého Galatasarayu si však madridské mužstvo mohlo výsledok 2:3 dovoliť, keďže v úvodnom zápase vyhralo 3:0. V prvom semifinálovom stretnutí utrpel Real v Dortmunde neočakávaný debakel 1:4. Napriek tomu v odvete statočne bojoval. Prehral 0:2, hoci rozhodujúci zásah v jeho prospech bol blízko.

Päť prehier za tri roky. Päť prehier v 36 zápasoch. Tri semifinále. Veľký úspech pre trénera, pred ktorého príchodom mužstvo nevedelo prekročiť prah osemfinále. Nedostatočný úspech pre klub akým je Real Madrid.